História obce
Historici zaraďujú prvých usadlíkov k bukovohorskému obyvateľstvu,ktoré po sebe zanechalo priemyselné výrobky zo štiepaného kameňa a hladeného kameňa (sekerky), ale aj žarnovy, čo dokumentuje ich vzťah k poľnohospodárskej výrobe. začiatky nášho letopočtu sú charakteristické veľkým sťahovaním národov (5. a 6. stor. n. l. ), slovanským obdobím (5. - 10. stor.) a aj valašskou kolonizáciou. Profesor histórie Ferdinand Uličný v diele Dejiny osidlenia Užskej župy usudzuje, že "dediny valašského pôvodu zemepisne ležali medzi výbežkami Popriečného a Vihorlatu." Keď budeme vychádzať z tohoto faktu, zaradíme trvalé osídlenie a vznik obce Podhoroď práve do rámca valašskej kolonizácie, o čom sú doklady aj z nasledujúcich rokov, napríklad, zmienka z roku 1414, v ktorej sa uvádza, že "valasi z Uble a Podhoroďa vnikli do Koňuša, trýznili a zohavili tam žijúcu poddanský rodinu a stojace domy podpálili" (Nagy, Sytaray II, Varsík, Uličný).
V priebehu ďalších rokov sa obec postupne rozširovala a do dediny sa sťahovali viaceré rodiny. Je známe, že v roku 1599 v nej stálo 34 obývaných poddanských domov a dom šoltýsa. Prof. Uličný píše, že "Podhradie" - ako ho vo svojom diele nazýva - "bolo veľkou dedinou, najväčšou na panstve Tibava. v Tibave bolo len 22, v Choňkovciach a Beňatine len po 30 poddanských domov." Naša obec patrila do veľkého celku panstva Michalovce na čele so šľachticom Jakubom I. Takýto celok vznikol v roku 1244. Jeho dvaja synovia - Jakub II. a Andrej - boli neskôr županmi Zemplínskej a Užskej župy a postupne, dedične i kúpou v roku 1290, získali rozsiahle kompaktné územie od Starého po Tibavu a do tohto panstva patrila aj naša obec.
Na Hradnom vrchu na severnom okraji obce sa nachádza hrádok, ktorý sa v historických dokumentoch uvádza ako hrad Tibava podľa Tibavského panstva.
Neveľký hrádok mal oválno-elipsovitý tvar, ktorý hrádku predurčil samotný terén. V severozápadnom a juhovýchodnom smere mal dĺžku 40 metrov a šírka dosahovala 13 až 15 metrov. Hrádok pozostával z kruhovej čelnej veže postavenej v smere prístupo v juhovýchodnej časti. Mohutná veža s vonkajším priemerom 11 metrov sa zachovala iba v prízemnej časti, ktorá bola v interiéri (priemer 3 metre) zastropená valennou klenbou (zachovali sa len jej nábehy). Prízemie bolo s poschodím spojené úzkou 120 cm schodišťovou chodbou. Zo severozápadnej strany bol riabo k obvodovému ovevneniu pristavaný palác s vnútornými rozmermi 7 metrov. Neveľké nádvorie hrádku bolo obohnané pomerne silným kamenným murivom, ktoré je v základoch široké až 250 cm. možné prístup do hrádku bol z východnej strany, pričom sa prístupová cesta vretenovito stáčala z južnej strany brala, kde bola chránená čelnou vežou. Samotná brána bola osadená medzi obvodové opevnennie a mosívne nárožie paláca, kde sa v terénnom zlome zachovala asi 3 m široká preluka. Jednotlivé objekty hradu zaraďujú hisorici do 2. pol. 13. storočia (hradný palác, hradná veža, opevnenie hradu) do obdobia gotiky.
Prvé údaje o tomto strážnom hrade sú z rokov 1337 a 1345. V roku 1715 bol zbúraný a dnes sú na Hradnom vrchu len zrúcaniny. Pri prieskume v areáli hradu boli objavené keramické fragmenty z 13. - 14. storočia n.l.
Zdroj: (http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/tibava-hrad)
Ideálna rekonštrukcia hradu z pred prvej polovice 14. storočia (Zdroj: Mišuth, V. 2013. Dejiny farnosti Sobrance. Sobrance. 23 s. ISBN 978-80-7165-916-7.)
Obec Podhoroď mala v rôznych historických obdobiach rôzne názvy. Od začiatku - Wárallya (maďarský), po slovensky Podhradie, od roku 1786 - Podhradza, od roku 1808 Pudhorodje, od roku 1920 - Podhradie, od roku 1927 - Podhoroď.
V období maďarskej okupácie južnej a východnej časti Slovenska bola obec od 19. marca 1939 do 24. októbra 1944 premenovaná na Tibavaralya.
Po oslobodení sovietskou armádou 20. októbra 1944 sa vrátila k pôvodnému názvu - Podhoroď a používa ho dodnes.
História a geografia našej obce sa odrážajú nielen v ázve, ale stali sa aj základom obecného erbu. Symbol hradu na kopci je kompozičnej dotvorený ďalším symbolom vzťahujúcim sa ku grécko-katolickému chrámu, ktorý je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému. Jedným z atribútov tohto svätca je holub a práve on je situovaný na zelenú plochu hradného kopca, teda do "podhradovej" polohy, aby vystihol vzťah obce, hradu a chrámu. Obecný erb je zapísaný v heraldikom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P- 196/2004 takto: "V modrom štíte na zelenom striebornou ohliadajúcou sa rozkrídlenou holubicou v zlatej zbroji a so zlatou vavrínovou vetvičkou v zobáku, preložený vysoký zelený vrch so strieborným opevnením so zlatou mrežou v modrej bráne."
Farby obecného erbu určujú aj farebnosť vlajky obce Podhoroď. Tá pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov v poradí zelenej, bielej, modrej a žltej farby v pomere strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Tak ako išli veky, naša obec mala rôzny počet obyvateľov , napríklad v roku 1869 - 463, v roku 1880 - 419, v roku 1900 - 517, v roku 1940- 653 (najviac zo všetkých rokov v štatistickom prehľade uvádzaných), v roku 1985 - 560 a pri sčítaní obyvateľstva roku 2001 len 431 obyvateľov. Od roku 1985 počet obyvateľov pravidelne klesá, čo potvrdzuje aj stav z roku 2007, keď v obci žilo 389 a roku 2008 391 prihlásených na trvalý pobyt k 31. decembru. K demohrafickej krivne ešte jeden podstatný údaj - v rokoch 1995 - 2004 sa obci narodilo 35 detí a umrelo 70 ľudí. na trvalý pobyt sa prihlásilo 14 a dohlásilo 62 dospelých obyvateľov. Pozorudhodný je pohľa na domový a bytový fond. V roku sčítania obyvateľstva, domov a bytov (2001), bolo v boci 159 bytov v bytových a rodinných domoch, pričom bolo obývaných 112 a neobývaných 34 rodinných domov. V druhej polovidi 20. stor. sa modrnizovali aj domácnosti, napríklad v roku 1983 mali občania 124 televízorov, 201 rozhlasových prijímačov, 111 chladničiek, 91 práčiek, 4 automatické práčka, 48 osobných áut a 2 motocykle. V súčasnosti došlo k ďalšej modernizácii, pretože pribudli počítače a internetová sieť. Podľa údajov z roku 2005 mali počítač 20 spoluobčania a 11 domácností používalo aj internet. Ten využívali aj Obecnú úrad, Základná škola, Obvodné zdravotné stredisko a súkromní podnikatelia. z technicko-ekonomických foriem pozdvihnutia úrovne obce hodno spomenúť prvú autobusový linku Sobrance - Podhoroď z roku 1949, elektrifikáciu dediny v roku 1960, zriadenie pošty v roku 1954, založenie celoobecného JRD v roku 1958, alebo začiatok vyučovania v novej budove Základnej školy v roku 1957. V roku 1978 začalo slúžiť občanom obce a riľahlých dedín nové obvodné zdravotné stredisko a od roku 1989 aj nový kultúrny dom. Okrem toho máme v obci predajňu Jednoty SD, dve súkromné predajne potravín, jednu predajňu textilu, denný bar, pohostinstvo, nový amfiteáter, verejný vodovod, lekáreň, dva kostoly - grécko - katolícky a pravoslávny, jednu Modlitebňu Svedkov Jehovových a Dom smútku.
Podľa štatistického prehľadu štatstického úradu SR najviac (78) rodiných domov si občania v obci postavili v rokoch 1946 - 1970. V rokoch 1971 - 1980 pribudlo ďalších 10 nových domov. samozrejme, rokmi sa na ich vzhľade a kvalite bývania "podpísal zub času". Približne od roku 1995 si občania rodinné domy začali rekonštruovať (výmena striech, omietok, okien, prístavby domov, úprava schodíšť a pod. Od roku 1995 do konca roku 2008 rekonštuovalo rodinné domy 34 majiteľov.
O podnoci z 20. na 21. decembra 2007 sa Slovensko stalo súčasťou Schengeského priestoru krajín EÚ. z toho vyplýva zvýšená ochrana slovensko - ukrajinskej hranice. V tej súvislosti bolo vybudované Centrum hraničnej polície v Sobranciach a od Čiernej nad Tisou po Novú Sedlicu aj 5 nových policajných staníc, medzi nimi aj v našej obci. Policajná stanica v Podhorodi bola postavená na pozemku pri križovatke ciest Podhoroď - Beňatina. Výstavba sa začala v roku 2005 a kolaudovaná bola za účasti ministra vnútra SR Róberta Kaliňáka 13. apríla 2007. V minulom roku (2008) za finančnej podpory Košického samosprávneho kraja Slovenská správa ciest rekonštruovala dvojkilometrový úsek cesty cez obec smerom na Ruský Hrabovec, od križovatky Podhoroď - Beňatina až ku krížu povyše Hradného vrchu. Rekonštrukcia cesty prebiehala od 2. júla do 26. septembra, pričom v tento posledný deň položili pracovníci firmy Eurovia Michalovce posledné metre alfaltového koberca, pričom od mosta uprostred obce až po severný koniec dediny pokryli asfaltom aj viac ako 20 - ročný chodník vyložený betónovou dlažbou.
